VESEĽJE

svadobný obrázok z Papradna

Svadba – veseľje bola v tradičnej spoločnosti jednou z kľúčových situácií v živote človeka aj spoločenstva. Inak tomu nebolo ani v Papradne, horskej obci v pohorí Javorníkov na strednom Považí.

V Papradne sa mladí najčastejšie brali počas fašiangov, lebo vtedy nebolo súrnej roboty. Kedysi sa v Papradne hovorilo, že pres krátkí fašiank sa vydá každá dievka. No cez ten dlhý len ti nájvídherňejšje, pretože mládenci mali dosť času na výber. Keď bolo po náhovorkách a ohláškách, veseľje sa mohlo začať. Keďže svadba má viacero častí, FSk Podžiaran sa pri svojom spracovaní (ktoré získalo zlaté pásmo na celoštátnej súťaži Nositelia tradícií 2023) zameral len na jeden jej fragment – príchod nevesty do domu ženícha a svadobnú hostinu u neho. Jej súčasťou boli obradové časti, ale aj žartovné, ktoré svadbu spestrili. V dome ženícha mal páľené celý čas pod kontrolou starí svat a ten porjadňe merkoval, abi ho chtosi áj za studňu ňevistrebal. Počas hostiny sa pri rôznych príležitostiach spievali žartovné piesne, ktorých slová si svadobčania často vymýšľali.

Tradičný odev svadobných funkcionárov

Napriek tomu, že sa mnohé zvyky v Papradne zachovali v pôvodnej forme, práve tie svadobné medzi ne neparia. Po trojročnom pátraní sa Podžiarancom podarilo získať záznamy o svadbe z Papradna od českej etnografky Aleny Plessingerovej. Vďaka nim mohli urobiť nielen rekonštrukciu svadby, ale najmä svadobného oblečenia z 1. tretiny 20 storočia, lebo k dispozícii nemáme žiadne fotografie odevu, party ani svadobnej hostiny. Informácie doplnili aj záznamy o svadbe z dotazníkovej akcie Matice slovenskej z roku 1942, ktoré sú v textovom archíve SAV, ako aj diplomová práca Heleny Zigovej Svadba v Papradne.

Mladí zať

čiastočná rekonštrukcia odevu z 1. tretiny 20. storočia

Mladí zať (ženích) má oblečený starší typ bielej ľanovej košele so širokými rukávmi a výšivkou okolo rázporku pod krkom a na obojku. Košeľa sa zaväzuje na šnúrky pod krkom. Na košeli má mladí zať prehodený súkenný nefarbený kabát – huňu jednoduchého strihu, bez zapínania. Rukávy sa bežne neobliekali a zošité mohli slúžiť ako úložný priestor. Kabát je ozdobený výšivkou doma farbenou tmavo červenou priadzou. Ženích je označený zimozelovým venčekom a perkom v klobúku. Nohavice (v minulosti z hrubšieho súkna) sú ušité z nefarbeného súkna. Rázporok je iba jeden na pravej strane, olemovaný červenou a bielou šnúrkou, zdobený čiernym šujtášom. Nohavice sa na telo pripevňovali vovlečeným opaskom. Na nohách má obuté kopítcá zo súkna a kožené krpce s remienkami – návlakmi. Na hlave má klobúk so širokou strechou, ozdobený pierkom z kúpených voskových kvietkov, rozmarínu a pávieho pera. Kabát má vzadu na chrbte označenie tromi modrými bodkami. Význam týchto bodiek nie je známy. Nohavice sú zozadu zdobené v mieste zošitia červenou šujtáškou do výšky pod kolená. 

Nevesta

rekonštrukcia odevu z prelomu 19. a 20. storočia

Nevesta z obdobia prelomu 19. a 20. storočia má oblečené súčasti, ktoré na fotografii nie je vidieť: rubáš a sviatočné rukávce. Rukávce sú z bieleho plátna, siahajú do pása a majú vyšívané oplecká. Súčasťou obradového odevu je kožuch svetlohnedej farby s minimálnym zdobením. Cez ruky a chrbát má prehodený obradový pás látky – pvolku. Je vyšívaná červenou farbou florálnym motívom. Sukňa – zápona je z bieleho damašku nažehlená na sklady. Zástera – záponečka je z čierneho glotu v spodnej časti zdobená oranžovou výšivkou. Na nohách má pletené ponožky – nohavički. Použitý vzor pochádza z obdobia prelomu 19. a 20. storočia. Obuté má kožené krpce. Symbolom nevesty bola parta. Táto je rekonštrukciou podľa starých popisov z výskumov. Po obvode je bohato zdobená našívanými korálkami a aplikáciami. Zdobená je háčkovanými kvetmi. V minulosti mohlo ísť skôr o papierové či voskové kvety, ktoré bolo možné kúpiť u podomových obchodníkov či na jarmokoch. Vzadu je parta doplnená množstvom stúh.

Starí svat

rekonštrukcia odevu z 1. tretiny 20. storočia

Starí svat má oblečenú bielu ľanovú košeľu so širokými rukávmi a výšivkou okolo rázporku pod krkom a na obojku. Košeľa sa zaväzuje na šnúrky pod krkom. Na košeli má oblečenú koženú vestu s kožušinou otočenou na telo – brusľek. Cez plece má prehodený súkenný kabát – huňu z nefarbeného súkna, zdobený po leme hnedou výšivkou. Nohavice (v minulosti z hrubšieho súkna) sú ušité z nefarbeného súkna. Rázporok je iba jeden na pravej strane, olemovaný červenou šnúrkou. Na nohách má papuče z hnedého súkna – vrškové papuče, nízke papuče. Na hlave má klobúk so širokou strieškou. V ruke drží obradovú paličku, ktorá je ozdobená farebnými stuhami. Patrila svadobnému hodnostárovi. Označenie svadobných hodnostárov bolo aj prostredníctvom zimozelového venčeka pripnutého na veste.

Široká

čiastočná rekonštrukcia odevu z 1. tretiny 20. storočia

Široká má na tele oblečený rubáš, rukávce, sukňu a zásteru, čepiec. Rukávce sú pod krkom zopnuté okrasným spínadlom. Kožuch je s minimálnym zdobením. Sukňa – zápona je z bieleho damašku, so zažehlenými skladmi. Zástera – záponečka je z čierneho glotu a zdobená v spodnej časti oranžovou výšivkou. Na hlave má na čepci dlhú šatku zdobenú na konci jemnou výšivkou – podviku. Aby podvika lepšie priliehala a pevnejšie ju bolo možné stiahnuť, kládli si ženy podľa potreby na hlavu pod čepiec chomút/chomútek – obruč z kúdele, obšitú plátnom, o ktorú sa podvika prišpendlila. Podvika bola tesne ovinutá okolo hlavy tak, aby nebolo vidno čepiec. Zväčša sa začínalo sprava doľava. S uväzovaním sa začínalo pár centimetrov pod bradou, pričom sa jedenkrát ovinula okolo celej hlavy. Vnútorné okraje podviki boli zastrčené a zauzlené pod úväz pod bradou, tak, že cez prsia splývali len trojuholníkové cípy. Dbalo sa pritom na to, aby po uviazaní oba konce visiace vpredu boli rovnako dlhé. Okolo tela má široká dlhý pás obradovej tkaniny – pvolku. Zdobená je na koncoch geometrickou a florálnou výšivkou červenej a modrej farby. Na nohách má obuté štrikované ponožky – nohavički, na nich plátenné onuce – šatienki, ktoré sú omotané okolo chodidla. Obuté má papuče – habatki z tmavohnedého súkna.  

Družba

rekonštrukcia odevu z 1. tretiny 20. storočia

Muž je oblečený v sviatočnom odeve pre družbu používanom v 1. tretine 20. storočia. Oblečený má starší typ bielej ľanovej košele so širokými rukávmi a výšivkou okolo rázporku pod krkom a na obojku. Košeľa sa zaväzuje pod krkom farebnými šnúrkami. Na košeli je kožená vesta – brusľek s kožušinou obrátenou dovnútra. Na veste je pripnutý zimozelový venček ako znak družbu. Nohavice sú ušité z nefarbeného súkna (v minulosti sa šili z hrubšieho súkna). Rázporok je iba jeden na pravej strane, olemovaný červenou, bielou šnúrkou a zdobený čiernym šujtášom. Nohavice sa na telo pripevňovali vovlečeným opaskom. Na nohách má obuté šité kopítcá zo súkna a kožené krpce. Na hlave má klobúk so širokou strechou, ozdobený družbovským pierkom skladajúcim sa z rozmarínu, čiernych  a pávích pierok. Nohavice sú zozadu zdobené v mieste zošitia červenou šujtáškou do výšky pod kolená.

Dokumentáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia – hlavný partner

3